Odolnosť
Schopnosť zvládnuť testy
Vo fyzike „odolnosť“ označuje schopnosť tela odolávať nárazom a obnoviť pôvodnú štruktúru. V oblasti psychológie tento termín označuje schopnosť jednotlivca prekonať bolestivé chvíle existencie a vyvíjať sa napriek nepriazni osudu. Inými slovami, odolnosť spočíva v tom, že si traumu všimnete (úmrtie, opustenie, incest, sexuálne násilie, choroba, vojna), naučíte sa s ňou žiť, vstanete a pozriete sa na veci z inej perspektívy. Niekedy sa dokonca môžete zbaviť ťažkej minulosti, ktorá z nej vychádza temperovaná.
Evolúcia konceptu
Najvýznamnejšie frázy o odolnosti
Prvý, o ktorom sa hovorí odolnosť boli to americký psychológovia, v päťdesiatych rokoch; v Európe, a najmä vo Francúzsku, rozhodujúcim spôsobom prispela práca Johna Bowlbyho (pediater a psychoanalytik) na začiatku 80. rokov; za Alpami bol koncept odolnosti propagovaný predovšetkým Borisom Cyrulnikom, etnológom, neuropsychiatrom a psychoanalytikom. Prostredníctvom niekoľkých úspešných prác (vrátane Úžasná bolesť) tieto ukázali širokej verejnosti, že odolnosť sa môže stať zdrojom nádeje. Vychádzajúc zo skúseností z prvej ruky a z pozorovania rôznych skupín jednotlivcov (tí, ktorí prežili koncentračné tábory, bolívijské deti z ulice), vedec ukázal, že k psychológii a psychoanalýze je možné pristupovať optimistickejšie a plnohodnotnejšie. Nepriateľstvo preto treba vnímať ako možné etapy, ktoré je potrebné prekonať.
V Taliansku sa tieto teórie začínajú presadzovať vďaka práci Eleny Malaguti, profesorky špeciálnej pedagogiky na univerzite v Bologni, a autorky spolu s Cyrulnikom niektorých populárnych esejí, ako napr. Budovanie odolnosti. Pozitívna reorganizácia života a vytváranie zmysluplných väzieb.(Erickson Study Center, 2005).
Mechanizmus procesu
Podľa špecialistov je odolný postoj dynamický a prechádza rôznymi fázami obrany, aby pôsobil proti negatívnym vývojovým trajektóriám.
- Odolný človek prechádza fázou revolty a odmietania cítiť sa odsúdený na utrpenie.
- V druhom momente príde sen a pocit výzvy, to je túžba dostať sa z traumy a stanoviť si cieľ.
- Existuje aj postoj odmietnutia, ktorý spočíva v vytvorení obrazu silného človeka s cieľom brániť sa pred súcitom ostatných, aj keď vždy existuje určitá vnútorná krehkosť.
- Nakoniec, zmysel pre humor: odolný človek má tendenciu vyvinúť si formu výsmechu voči vlastnej traume. Je to spôsob, ako sa navzájom neľutovať a prestať byť ostatnými vnímaní ako obete života.
Tiež treba povedať, že mnoho odolných môže zažiť kreatívne fázy (písanie, kreslenie). Toto sú spôsoby, ako zmierniť bolesť, ísť novými cestami a nepriamo ukázať svoju rozmanitosť.
Vrodené a získané faktory
Je potrebné vziať do úvahy niektoré genetické determinanty. V skutočnosti, od jedného jedinca k druhému, mozog nebude produkovať rovnakú dávku dopamínu, serotonínu, a teda aj euforických látok. Niektoré deti budú od narodenia aktívnejšie a psychologicky stabilnejšie než ostatné. Ďalšie faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy, sú: povaha dieťaťa (učenlivý, dôverčivý), rodinná klíma, v ktorej vyrastá v prvých rokoch života (ak je to harmonické a upokojujúce, ak sú rodičia zjednotení, či stupeň pripútanosti k matke je silný) a napokon sieť vonkajších vzťahov, ktoré je dieťa schopné vytvárať (viac -menej upokojujúce a podporujúce). Štatisticky by dieťa, ktoré má tieto tri atribúty od útleho veku, malo byť vybavené prostriedkami na zvládnutie existenčných ťažkostí bez zjavného nepohodlia.
Je možné naučiť sa odolnosti?
Bez ohľadu na vek je po traume alebo bolestivej skúške každý jednotlivec nútený vytvoriť si proces odolnosti. Ide o to, vziať ranu, vziať opraty svojho osudu do transformácie a potom pokračovať v normálnom živote. Aj keď, samozrejme, rana tam je a vždy zostane ...
Kritika
Ak je v USA koncept odolnosti odolný, v Európe je ťažšie ho uložiť. Hlavným dôvodom je, že americkí psychológovia sa behaviorizmom viac inšpirujú na analýzu určitých javov a zavedenie vhodných terapií. V Taliansku, ktoré už dlho zaostáva za otázkou odolnosti, mnoho psychoanalytikov túto metódu odmieta, pretože sa viac zameriava na symptómy než na pôvod utrpenia ľudí.
(Tieto teórie sa u nás začínajú presadzovať vďaka práci Eleny Malaguti, profesorky špeciálnej pedagogiky na univerzite v Bologni a autora spolu s Cyrulnikom niektorých obľúbených esejí, ako napr. Budovanie odolnosti. Pozitívna reorganizácia života a vytváranie zmysluplných väzieb.(Erickson Study Center, 2005).
Odolnosť nesmie byť vnímaná ako znak nezraniteľnosti, ale stále má tú výhodu, že v očiach ľudí prináša optimistické a protifatalistické posolstvo alebo, ešte lepšie: nádejný realizmus.
